Osobnosti

Majster Pavol z Levoče (*cca 1460 + pred 1542)

Významný rezbár a sochár neznámeho pôvodu z neskorogotického obdobia. Jeho diela sa vyskytujú na viacerých miestach Slovenska. Správy o ňom v Levoči sa objavujú v prvom decéniu 16. storočia. V roku 1506 bol Pavol Schniczer, t. j. rezbár, prijatý do Bratstva Božieho Tela, ktoré združovalo významných Levočanov – honoráciu, obchodníkov, remeselníkov i umelcov. Jeho členom bol napr. aj sám cisár Žigmund Luxemburský. V rokoch 1515 – 1517 Pavol patril k funkcionárom bratstva. To predpokladalo, že v tom čase už musel byť váženým mešťanom. Mal tu nehnuteľný majetok: dom, dielňu, pozemky. Býval na rínku v dome č. 20 (dnes je tu zriadené múzeum Majstra Pavla). Isté nehnuteľnosti vlastnil aj v Prešove a Rožňave. Bol ženatý s Margitou, dcérou významného levočského mešťana Melchiora Messingschlägera (Polierera, t. j. pozlacovača). V manželstve sa mu narodili tri dcéry (Margita, Dorota a Katarína) a syn Lukáš. Podľa levočského kronikára Gašpara Haina bol v roku 1525 zvolený za člena mestskej rady. V prameňoch sa spomína v roku 1534, keď vo svojom dome väznil až do popravy zbojníka, ktorý oraboval levočských zlatníkov. Naposledy ako živý je uvádzaný v Sperfoglovej kronike v súvislosti s tragickou udalosťou, týkajúcou sa jeho syna Lukáša. Ten so spoločníkom zabili v bitke istého tovariša z Krakova. Rodičia vinníkov sa s rodičmi zavraždeného dohodli na finančnom odškodnení. V roku 1542 bol Majster Pavol už mŕtvy, keďže sa v daňovom registri ako majiteľka domu spomína len jeho vdova. O tom, že Pavol – rezbár vytvoril hlavný oltár sv. Jakuba v Levoči v rokoch 1508 – 1517 sa dozvedáme z rodinného epitafu kamenára Martina Urbanowitza pochádzajúceho z roku 1621, ktorý bol manželom Pavlovej vnučky.

Okrem hlavného oltára sa Majstrovi Pavlovi a jeho dielni pripisuje tvorba aj ďalších diel vo farskom chráme v Levoči: súsošie Narodenia v tzv. Csákyovskom oltári, súsošie sv. Juraja v kaplnke sv. Juraja, sochy sv. Jána Almužníka a sv. Leonarda v oltári sv. Mikuláša, oltár sv. Anny a sochy oltára šiestich sv. Jánov. V ďalších lokalitách sú to najmä reliéfy, predela a plastiky svätcov oltára sv. Barbory v Banskej Bystrici, socha Madony v Slovenskej Vsi, oltár Zvestovania v Chyžnom, plastiky sv. Kataríny a sv. Barbory v kláštornom kostole v Okoličnom, sochy sv. Jakub, sv. Ondrej, sv. Ján Evanjelista a bočný oltár sv. Martina v Sabinove, plastiky Madony a sv. Ondreja v Strážkach, tzv. Malej kalvárie z chrámu sv. Egídia v Bardejove (dnes v Šarišskom múzeu v Bardejove), Kalvárie v chráme Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi. Pavol je autorom sochy Ukrižovaného Krista v Spišských Vlachoch, sôch Ukrižovaného Krista, Meditujúceho Krista a Archanjela Gabriela vo farskom kostole v Prešove. Majster Pavol so svojou dielňou vytvoril hlavné oltáre v Mlynici a Hrabušiciach, ako i hlavný oltár sv. Juraja v Spišskej Sobote. 

Tvorba Majstra Pavla bola ovplyvnená umeleckými trendami z juhonemeckého a rakúskeho (viedenského) prostredia, ako aj dielami krakovského rezbára Víta Stossa. Jeho diela možno zaradiť do neskorogotického umenia, preberajúceho už aj renesančné vplyvy. Dielo Majstra Pavla charakterizuje symbióza realizmu a duchovnosti, prejav formálnej dokonalosti a virtuozity, výrazná estetická kompozícia, idealizovaná jemnosť až manierizmus. Nie náhodou boli tieto diela zaradené medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska a zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. 

 

error: Content is protected !!